Bratislava si požičiava ďalšie peniaze, poplatky od stavebníkov sa využívajú málo

Autor: Inštitút urbánneho rozvoja | 30.10.2020 o 11:39 | (upravené 30.10.2020 o 14:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  241x

Bratislava, a jej mestské časti, môžu získavať významné zdroje z doteraz síce vyrubovaného, ale málo využívaného poplatku za rozvoj. Prorozvojová politika by tieto zdroje ešte výrazne zýšila.

Minulý týždeň zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislava schválilo prijatie návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív vo výške 9,3 mil. EUR v sume  výpadku dane z príjmov fyzických osôb, so štvorročnou splatnosťou istiny v rokoch 2024 – 2027. V tejto náročnej dobe je to iste dobrá správa pre mesto, aj pre jeho obyvateľov. Každému je jasné, že dostupné zdroje sú obmedzené a treba s nimi hospodáriť múdro. Nevieme, ako dlho táto krízová situácia potrvá a ešte ťažšie sa odhaduje, ako dlho budeme pociťovať jej dopady v hospodárstve. Aj preto je potrebné pozrieť sa na rôzne zdroje, z ktorých mesto môže „ťažiť“, ale aj na ich najefektívnejšie míňanie.

Pre mnohých to môže byť prekvapením, no významným zdrojom financií pre mesto a mestské časti je aj nová výstavba. V roku 2019 vyrubili mestské časti poplatok za rozvoj vo výške vyše 9,16 mil. EUR, čo je takmer rovnaká suma, ako vyššie uvedená finančná výpomoc.

Zdroje z poplatku za rozvoj musia mesto a mestské časti v zmysle zákona minúť len na kapitálové investície na zákonom určené účely, čím prinesú dlhodobý efekt pre všetkých obyvateľov. Nakoľko sa veľká väčšina týchto zdrojov zatiaľ nevyužila, predstavujú rezervu, ktorá môže pomôcť prekonať toto neľahké obdobie. O tom, že mesto a mestské časti majú vytvorený vankúš od developerov sme písali aj v predošlom blogu.

Ak mesto a mestské časti tieto zdroje efektívne využijú, potom okrem nových ciest, škôlok, či domovov dôchodcov ich výstavba prinesie ľudom aj prácu v tejto neľahkej dobe. Takéto investície majú totiž aj významný multiplikačný efekt pre (lokálnu) ekonomiku.

Desiatky miliónov z daní a poplatkov

O tom, že novostavby prinášajú Bratislave nezanedbateľné zdroje, svedčí aj ich porovnanie s príjmami z dane z nehnuteľností. Tie boli v roku 2019 rozpočtované vo výške 31,6 mil. EUR. Tu je vidieť mimoriadnu dôležitosť poplatku za rozvoj.

Vyrubený poplatok za rozvoj z nových stavieb na území mesta Bratislava predstavoval až 28,9 % príjmov z dane z nehnuteľností. Tento významný podiel poplatku za rozvoj je daný jeho nepomerne väčšou sadzbou. O poplatkoch za rozvoj a jeho nevyužívaní mestskými časťami sme písali nedávno.

Nová výstavba prináša mestu a mestským častiam ďaleko viac úžitku (na m2 plochy), ako tá existujúca. Pri dani z nehnuteľností mesto len ťažko mení jej výnos, nakoľko jediná možná cesta je zvýšenie sadzieb. Pri výnose z poplatku za rozvoj je naopak aktivita mesta a mestských častí kľúčová.

Aktívna prorozvojová politika, naštartovanie povoľovacích procesov a odbúranie prieťahov v konaniach, by mestu priniesli výrazne viac financií.

Profit mesta sa môže zvyšovať

Keď sa poplatok za rozvoj zavádzal, mestskí poslanci odhadovali, že mesto z neho ročne získa 15 mil. EUR. Nižšie výnosy boli spôsobené výnimkami pre stavby, ktoré mali vydané územné stanoviská pred zavedením poplatku, ale aj stále komplikovanejšími povoľovacími procesmi, ktoré výrazne brzdia novú výstavbu.

Potenciál výrazne vyšších príjmov pre mesto teda existuje. Podporuje ho aj fakt, že dnes chýba v Bratislave asi 40 000 bytov a záujem stavať je viditeľný u všetkých významných developerov. Hlavné mesto je zároveň prirodzeným magnetom aj pre investície do iných stavieb ako len bývania.

Okamžitá pomoc samosprávam

Takéto projekty môžu priniesť pre mesto nové zdroje takmer okamžite po vydaní stavebných povolení, ešte pred ich samotnou realizáciou práve prostredníctvom poplatku za rozvoj. Množstvo projektov, ktoré dnes čakajú na vyjadrenia, by prinieslo mestu a mestským častiam desiatky miliónov.

Tieto čísla sú reálne aj pri súčasnom územnom pláne. Jeho aktualizácia by však znamenala otvorenie aj ďalších možností pre rozvoj mesta a tak aj ďalšie milióny pre mesto a jeho obyvateľov. Aktualizácia územného plánu, rýchlejšia a lepšia možnosť výstavby nových projektov, by zásadne zvýšila aj dostupnosť bývania pre obyvateľov hlavného mesta.

Vraví sa, že každá kríza je zároveň aj príležitosť. Využime teda toto ťažké obdobie na to, aby sme hľadali spôsoby ako mesto rozvíjať. Aktívna prorozvojová politika má šancu nielen priniesť mestu významné finančné zdroje, ale ich skorým a efektívnym investovaním aj zlepšiť mestskú infraštruktúru a tým aj prostredie pre jeho obyvateľov. Využitie poplatku za rozvoj práve teraz, nám môže taktiež výrazne pomôcť pri prekonávaní negatívnych hospodárskych dopadov koronakrízy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.


Už ste čítali?